|
"A nechceli by ste si to
napokon aj skúsiť?"
– Znela otázka MUDr. Juraja Skladaného, dlhoročného košického
športového lekára a odborného konzultanta v oblasti kryoterapie na
môj podnet, aby popísal pobyt a jeho dôvody v kryokomore. Teda
v priestore, kde musíte zniesť teplotu okolo mínus 120 Celziových
stupňov i nižšiu, aby mohol nastať želaný liečebný efekt. Po sekunde váhania
som prikývol. Prečo nie, veď aj stará pravda hovorí, že najlepšie je niečo
skúsiť na vlastnej koži a vidieť na vlastné oči, ako o tom len
rozprávať. Preto hneď nasledovala moja rýchla príprava na krátku
návštevu do ríše mrazu.
"Najprv vám odmeriam tlak, s vysokým by ste tam nemohli,"
- povedal doktor Skladaný a hneď som si vyhrnul rukáv na ľavej ruke.
Vzápätí som sa od nameraných hodnôt zľakol. Stoštyridsaťpäť na stopätnásť
zďaleka nie je najlepšia hodnota a ja som hypertonik, hoci pod liekmi.
"Z každej hodnoty môžete pokojne odrátať dvadsať, to je prvotný
psychický nápor, každý nováčik ho má, hneď sa to upraví," -
upokojoval ma. Šiel som sa teda prezliecť. Dal som si krátke nohavice,
podkolienky, nohy vsunul do drevákov, na uši stiahol čelenku, na ústa dal
respirátor, na ruky rukavice, aby som si chránil na chlad chúlostivé časti
tela. A chvíľu čakal, až bude v komore aspoň mínus 120 stupňov.
"Teraz už môžeme, teploty sú v poriadku," oznámil po
krátkej kontrole displeja doktor Skladaný, ktorý zároveň tvoril jedného
z našej trojice do komory. Jeho kolegyňa, doktorka Jana Skljarszka
nám otvorila dvere, ale najprv do adaptačnej predsiene, kde je „ iba“ mínus
60. Telo sa predsa musí chladu prispôsobiť. Sotva som začal zimu vnímať, asi
po polminúte sme prešli do liečebnej, terapeutickej komory, do už ozajstného
mrazu, aký býva snáď iba v kozme...
Serióznosť alebo atrakcia?
Pozitívne účinky chladu už poznali egyptskí lekári, ktorí ním zmenšovali
rôzne opuchy a znižovali intenzitu krvácania. Takzvanú narkózu chladom
aplikovali aj počas napoleonských vojen, keď ranené končatiny vojakov, ktoré
sa už nedali zachrániť, najprv, ak to umožnili okolnosti, obložili snehom
a ľadom, až potom ich amputovali. Zákroky tak vojaci znášali
lepšie, nemali také bolesti, ako bez schladenia. Až pri rozprávaní
s MUDr. Skladaným som si spomenul, že keď som raz v detstve
v Slovenskom raji spadol a pustila sa mi krv z nosa, radili mi
namočiť si vreckovku do studeného potoka a dať si ju na krk i na
opuchnuté koleno. A - pomohlo to. I športoví lekári používajú rôzne
chladiace spreje alebo prikladajú hráčom na zranené miesta ľad.
V kúpeľoch vám na zapálené kĺby dávajú kryogélové vrecúška schladené na
mínus 18 stupňov. Čo sa vlastne pôsobením chladu stane?
Podľa odbornej literatúry chlad spúšťa v tele obranné mechanizmy.
Stiahnutím povrchových ciev obmedzí stratu tepla, čím sa zmenší prietok krvi
v koncových častiach tela, preto spomínané rukavice, chrániče na uši či
podkolienky. Nízke teploty tak isto vyvolajú hormonálnu reakciu. Výrazne
stúpne adrenalín, noradrenalín, hladina endorfínu, teda hormónov šťastia,
ktoré bývajú niekoľkokrát účinnejšie ako morfium a napokon u mužov
- aj testosterónu. Telo vylučuje kortikoidy, ktoré sú základom mnohých
protizápalových liekov. Rýchle ochladenie organizmu je vlastne šok, ktorý
vyvoláva biochemicky dokázateľné regeneračné účinky v organizme. Zvýši
sa vyplavovanie vnútrobunkovej tekutiny, čím odchádzajú z tela škodlivé
látky, voľné radikály, čiže jedy, ktoré zodpovedajú za starnutie organizmu.
Aj preto sa odporúča celotelové schladzovanie, aby kúra bola čo
najúčinnejšia, komplexná. Po každom absolvovaní kryokomory musí nasledovať
aspoň pätnásťminútová športová záťaž, aby sa telo čo najlepšie prekrvilo,
prijalo čím väčšie množstvo kyslíka a živín na regeneráciu buniek.
Skúsenosti z Poľska
Vari najviac skúseností s liečením v kryokomore v okolitých
štátoch majú u našich severných susedov. Naši odborníci v tejto
disciplíne, napríklad MUDr. Ernest Caban, riaditeľ
regeneračno-rehabilitačného centra Kryomed v Banskej Bystrici, popísal
prípady s imobilnými pacientmi, ktorých tam videl, ako ich
s vozíkmi dávajú do komory, a keď ich odtiaľ vyviezli, ako
s nimi pasívne cvičili. V krajných polohách už bolo badať, ako kĺby
kladú odpor, ale pacient pri cvičení bolesť necítil. V Poľsku na jednom
z kongresov vyjadrili aj názor, že do chladovej komory môžu ísť deti už
od dvoch rokov a komora môže mať veľmi pozitívny efekt aj pri zlepšení
ich pohyblivosti po mozgovej obrne.
Darí sa kryokomore v Košiciach ?
Na Slovensku funguje v súčasnosti 6 kryokomôr, prvú otvorili
v Banskej Bystrici, v poradí druhú v Košiciach, potom
v Bojniciach, Dudinciach, Senci, naposledy v Poprade. Tej
v Bystrici sa však darí podstatne lepšie ako v Košiciach. Prečo?
"Za tie dlhé roky, čo medicínu robím, som poznal veľa a dokonca
aj veľkých ľudí, ktorí zásadne odmietali všetko, čo sa im nehodilo alebo
o čom neboli ochotní dlhšie rozmýšľať. Takže táto nie je jediná oblasť,
ktorú mnohí lekári odmietajú," hovorí o svojich skúsenostiach
MUDr. Skladaný, ktorý sa stará o kryokomoru v LifeFittness Marietta
u Marietty Žigalovej na Rastislavovej ulici. V tejto súvislosti
poznamenáva, že aj Francúzska akadémia vied kedysi vyhlásila, že lietadlo
nemôže vzlietnuť, lebo je ťažšie ako vzduch a dnes lietame aj do
vesmíru, takže odporcov novôt bolo a je vždy.
Aj on potvrdil, že v tomto odbore Poliaci majú už asi 20 ročné
skúsenosti a ich výskum s reumatikmi jednoznačne ukazuje pozitívne
pôsobenie liečenia chladom. Ľudský organizmus je však rôznorodý, na niekoho
táto liečebná metóda pôsobí s menším, na iných zase s väčším efektom
a v odborných kruhoch sa diskutuje o tom, či nie je
schodnejšou cestou použitie podstatne lacnejšej lokálnej aplikáciie chladu,
ako využívanie málo dostupných a drahých kryokomôr. Ale podstatné je, že
liečenie chladom jednoznačne znamená úľavu pri bolestivých reumatických
stavoch, pri bolestiach chrbtice a pohybového aparátu.
"V súčasnosti k nám chodí asi 25 reumatikov, z nich
asi polovica má veľmi dobré skúsenosti a reálne šance, aby im táto metóda
pomohla" , tvrdí .
No na kapacitu, ktorú by dokázali pokryť, je v Košiciach naozaj malý
záujem a to ich prevádzkovo brzdí. Lebo na to, aby umožnili každému
prísť, kedy sa mu to hodí, tak každý deň by museli mať otvorené, a to
nie je možné. Kým predpokladali, že ju budú využívať najmä profesionálni
športovci ako rýchly spôsob rehabilitácie po zraneniach, napodiv, medzi ich
klientmi prevažujú rekreační športovci a ľudia s ťažkosťami na
pohybovom aparáte.
"Veľmi pozitívne výsledky máme s liečením psoriázy, o čom
svedčí aj naša fotodokumentácia. Kryokomora nie je lacná prevádzková
záležitosť a od toho sa odvíja aj cena za sériu liečebných kúr, ale...
mohli by sme byť lacnejší, keby sme mali viac klientov a tu sa začína
bludný kruh. Lebo ak komoru už raz „zachladíme“, technicky je to jedno, či
príde viac alebo menej klientov. Ak by ich bolo viac, platby za pobyt by sa
mohli znížiť."
Bol som zvedavý, či lekári odporúčajú svojim pacientom komoru, keď treba.
"Niektorí áno, najmä reumatológovia, ortopédi. Chodím sústavne medzi
nich, informujem kolegov, dávam im medicínsku literatúru o tejto téme,
treba si ju iba dobre preštudovať. Je však veľa takých pacientov, ktorí
nemajú prostriedky zároveň aj na lieky, aj na takúto terapiu a ak si
zaplatia za lieky, často im už na inú liečbu neostane. A opäť sme pri
peniazoch. V Poľsku ju napríklad už preplácajú poisťovne. V Banskej
Bystrici sú pomery lepšie, tam majú denne otvorené. Chodia im tam športovci,
najmä biatlonisti, karatisti a hokejisti a tu sa nevieme k tomu
dopracovať. Nanútiť im to nikto nemôže, je to asi v mentalite tunajších
ľudí."
Kým optimom by bolo 30 a viac ľudí denne, často sotva dokážu
nazhromaždiť polovicu, dve tretiny želaného počtu pacientov. Preto, aby
umožnili efektívne využitie komory, musia ich nazbierať, takže prevádzkujú
z mesiaca iba dva týždne. Mnohí využili predvianočné zľavy, ale tí ak
prídu znova tak o pol roka.
"Napríklad maratónci by chodili často, ale ak ju naraz potrebujú,
máme zatvorené...je to bludný kruh, dodáva doktor Skladaný a šancu
by videl v masívnej reklame, ale na to sú opäť potrebné peniaze...
Pobyt v komore
Prvých asi dvadsať sekúnd som si ani neuvedomil, že je tam podstatne
chladnejšie, ako v adaptačnej predsieni. Pocit väčšieho chladu prišiel
asi po ďalšej polminúte, ale necítil som väčšiu zimu, ako v tých
najtuhších mrazoch v prírode. Spomenul som si na detstvo, keď sa raz
podo mnou prelomil ľad a spadol som do vody, našťastie plytkého jazera.
Azda ani teraz som necítil väčší chlad. Začali sme chodiť dookola, ruky sme
si dali za hlavy a mávali sme nimi pomaly ako krídlami. Povedal som vetu
o svojich pocitoch, ale uvedomil som si, že nemôžem rozprávať, lebo
vypúšťam paru a môj dych by ohrieval prostredie. Dýchal som plytko. Asi
po dvoch minútach prišla niekoľkosekundová kríza, začal som si uvedomovať
ozajstný chlad, ale našťastie, trvalo to iba niekoľko sekúnd, lebo väčšiu
zimu som už prestal vnímať. Klop, klop, klop – ozvalo sa vzápätí na okne
komory, čím nám doktorka Skljarszka dala na vedomie, že musíme zasa do
adaptačnej komory a potom - von. Hneď ma viedli do susednej
kardiomiestnosti so stacionárnymi bicyklami, stepermi, bežiacimi kobercami,
veslovacími trenažérmi, aby som mohol vyvinúť nejakú aerobnú činnosť aspoň 15
minút . Vtedy prichádza fáza, keď sa pozitívny efekt komory prejaví. Ja som
si vybral „ veslá“ a hoci som dobrých pár rokov nevesloval, cítil som,
ako keby som vládal viac, než som si myslel. Jediným nedostatkom bolo, že som
v ten deň s pobytom v komore nerátal a prišiel som
s plným žalúdkom a tak cvičiť nie je dobré. Susední páni na
náradiach mi hovorili o svojich skúsenostiach. Že sa výrazne prekrvia
tkanivá, zvýši sa základný metabolizmus a navyše, predovšetkým
u nás, mužov, sa vyplavuje aj testosterón, čo sa po niekoľkých
aplikáciách komory, ako tvrdili, naozaj prejavilo. Športovci komoru
kombinovali s posilňovňou, pretože potom posilňovací tréning má väčší
efekt. Atrofované svalstvo sa po úrazoch skôr dokáže dať do poriadku
a akékoľvek kĺbové problémy sa vždy lepšie znášajú, keď je kĺb
obkolesený pevným svalstvom, ktoré mu vlastne vytvorí akýsi korzet. Skúsenosť
je taká, že aj ťažšie poškodenia kĺbov sa takto znášajú podstatne lepšie.
Výsledky, ktoré hovoria za
Vari najväčším úspechom v tejto liečbe v košickej kryokomore je prípad
panej z Trebišova. Mala také nočné reumatické bolesti, že sa asi päť
rokov nevedela poriadne vyspať. Už po prvej aplikácii kryokomory prišla na
druhý deň s radostnou správou: spala až tak dobre, že ju ráno museli
budiť.
"Neskôr som sa s ňou rozprával a povedala, že po 10
pobytoch v komore tento zlepšený účinok vydržal asi tri mesiace
a výrazne mohla znížiť užívanie liekov. Čiže časť toho, čo minula na
komoru, ušetrila na liekoch," opisuje prípad odborný konzultant
v oblasti kryoregenerácie. Ako ďalší je prípad 59-ročného boxerského
trénera, ktorý už iba z lavičky dokázal dirigovať tréningy a teraz
so zverencami boxuje.
"Mal ich raz aj tu. Po jedinom pobyte v kryokomore nabrali toľko
energie, že na druhý deň ich tréner nedokázal na tréningu uhnať
a vyzerali ako nadopovaní. Napriek tomu v kúre prestali. V takej
Bystrici si veru najmä športovci vedia viac vážiť to, že aplikácia kryokomory
im skracuje čas, ktorý ich vyraďuje z hry."
Vyhla sa skalpelu
Pani Darinku sme zastihli pred pätnástou návštevou košickej kryokomory. Jej
prípad sa začal odvíjať pred rokmi, keď sa prihlásili bolesti chrbtice a
kĺbov, ktoré neznesiteľne vyžarovali až do nôh. Takmer pri každej návšteve
lekára si musela pýtať silnejšie lieky na bolesť a aj častá
hospitalizácia iba dočasne utlmila bolesti, ktoré začali byť neznesiteľné,
preto jej lekári odporúčali ísť pod skalpel. Už zaľahla do banskobystrickej
nemocnice, no operáciu napokon z technických príčin museli preložiť na
neskorší termín, a to ju od nožov zachránilo.
"Náhodou som sa dozvedela o tamojšej kryokomore, ktorá bola
vtedy jediná na Slovensku a rozhodla som sa ju vyskúšať. Veď čo by ste
neurobili, aby ste sa zbavili svojich bolestí" kladie si otázku.
Absolvovala prvých 10 vstupov, po ktorých sa jej zdravotný stav natoľko
zlepšil, že prestala užívať lieky od bolesti.
"Po porade s doktorom. Cabanom som po troch mesiacoch podstúpila
ďalšiu 10-dennú kúru, a od toho času uplynul už rok, čo nemusím užívať lieky.
A keď som sa dozvedela, že aj v Košiciach je taká istá kryokomora,
začala som chodiť aj tu. Moje skúsenosti s ňou sú dobré, ja osobne sa
liečim týmto spôsobom a už vôbec neuvažujem o tom, že by som sa
dala operovať. Bola som v komore aj s chorými na sklerózu multiplex
a videla som, ako sa ich stav po každej kúre zlepšuje."
Ladislav KULIK | tlačiareň
|
