Ďalšie poznatky MUDr.Skladaného z Košíc

ĎALŠIE POZNATKY MUDr. Juraja SKLADANÉHO Z KOŠÍC .

       Pri riešení zdravotných problémov dáva väčšina ľudí prednosť klasickej medicíne, teda návšteve lekára. Niekedy je to zo strachu pred alternatívnymi metódami, inokedy kvôli prostej neznalosti. Jednou z tých novších a čoraz viac využívaných najmä pri kožných či reumatických ochorení je kryoterapia. Ponúka pobyt v kryokomore "vymrazenej" na 120 °C pod nulou.  O technických detailoch, záujme o túto terapiu i o jej účinkoch sme sa pozhovárali s manažérom Milanom Holinkom a dvoma pravidelnými klientmi.

       Ako prví začali účinky chladu využívať starí Egypťania. V novodobej histórii sa pridali Poliaci, ktorí sú aj držiteľmi patentov technológií aplikácie extrémne nízkych teplôt. Tento proces prebieha v dvoch komorách. Prvá akási adaptačná miestnosť má teplotu vzduchu mínus 60 °C, druhá mínus 120 °C. Jedna procedúra trvá od dve a pol  minúty po tri a pol minúty.. "Klient dostane špeciálne oblečenie a výbavu. Najprv strávi 30 sekúnd v adaptačnej komore, potom dva až tri minúty v aplikačnej komore." Výbava sa skladá z oblečenia, špeciálnej obuvi, rukavíc, podkolienok, masky na tvár a čelenky. "Oblečenie je zo špeciálnych bavlnených materiálov, ktoré sú prispôsobené na nízke teploty. Nepísaným pravidlom je to, že čím menej oblečenia má klient na sebe tým lepšie. Zásadne teda trváme na používaní bavlneného oblečenia, ktoré im poskytneme. Na nohy si obujú hrubé dreváky, ktoré sú súčasťou výbavy." Zábavnou je príhoda lekára, dohliadajúceho na terapiu, ktorý sa pozabudol a do komory vkročil v šľapkách. Keď z nej vyšiel, obuv sa jednoducho rozlomila. "Maska a čelenka chránia hlasivky, dýchacie cesty a dutiny človeka. Klientov upozorňujeme, aby dýchali nosom nie ústami."

        Nepísaným pravidlom je i to, že klient nesmie do kryokomory vstúpiť spotený. Došlo by k zamrznutiu potu a možnému vzniku omrzlín. Aby niekto primrzol k stene zariadenia je nemožné. Klienti sú upozorňovaní, aby sa nedotýkali okrajov komory, no je to len rutinné pravidlo. "Majú rukavice. Okrem toho sú všetky časti komory, s ktorými by mohli prísť do styku, z korku a dreva. Primrznúť by teda mohli azda iba olizovaním skla okienka," hovorí so smiechom.

       Zariadenie otvárajú až vo večerných hodinách. Je totiž tak náročné na prevádzku, že by jeho udržanie chodu počas celého dňa bolo nerentabilné. "Komory nechladíme elektrickými chladičmi ako si možno mnohí myslia. Používame na to tekutý dusík. Ten nie je lacný. Mesačne spotrebujeme šesť až desať ton." Dĺžka trvania kryoterapie - 3 minúty je určená profesionálnymi metodickými príručkami. "Tri minúty je doba, do ktorej chlad účinkuje, no nepoškodzuje. No klientom, ktorí sem chodia pravidelne, dovolíme ostať o niekoľko desiatok sekúnd dlhšie."

       Kryoterapia funguje ako akýsi reset organizmu. V dôsledku extrémne nízkej teploty v ňom dôjde k vyvolaniu šoku, ktorý podnieti vylučovanie množstva dôležitých hormónov. "Pomáha to najmä ľuďom, ktorí trpia reumatickými problémami. Obľúbené je to aj u športovcov. Kryoterapia podnecuje vylučovanie kyseliny mliečnej. Svaly sa teda po športovom výkone regenerujú rýchlejšie a telo je menej unavené."

     ." Záujem o kryprocedúru by mali prejavovať najmä športovci. Okrem nich sú to však aj ľudia, ktorí potrebujú relax po fyzickej, či psychickej námahe, ľudia trpiaci problémami s pohybovým aparátom, kožnými ochoreniami, či reumatizmom.

       Kryokomoru môže navštíviť takmer každý, to znamená , že aj tí, ktorí nepociťujú žiadne príznaky ochorenia.. "Teoreticky by tento spôsob terapie mohli podstúpiť aj trojročné deti. V kryokomore sme mali dievčatko, ktoré malo sedem rokov a prišlo sem s mamou. Istý čas nás navštevovala aj partia malých dievčat, ktoré mali okolo deväť rokov. Volali sme ich kačacia farma. Stále džavotali." Vekové limity teda neexistujú takmer žiadne. Svedčia o tom aj najstarší klienti, ktorými boli 76ročný bývalý boxer alebo ženy, ktoré mali okolo 80 rokov.       K návšteve kryokomory nie sú potrebné žiadne potvrdenia od lekára. "O stave klienta, ktorý príde prvýkrát sa informuje náš personál."

Ak by si niekto chcel znížiť teplotu v komore ešte viac, technicky to je možné, no nerobia to. Nemalo by to totiž žiaden efekt. "Poliaci to robia už viac ako dvadsať rokov. Keď spúšťali prvé skúšobné kryokomory, testovali kadečo. Vypracovali potom množstvo štúdií. Na kryoterapiu je najideálnejšia teplota mínu 120 až mínus 130 stupňov pod nulou. Každé ďalšie znižovanie teploty je zbytočne nákladné a nemá žiaden výraznejší efekt. Nie je to žiadna atrakcia, ale regeneračná a pomocná liečba."

         Ak si niekto myslí, že výsledky kryoliečby budú evidentné po prvom vstupe, mýli sa. Aj tu je potrebné aplikáciu niekoľkokrát zopakovať. "Odporúča sa prvá kúra, kedy človek podstúpi kryoterapiu desať krát po sebe v čo najkratších intrervaloch. Potom ju už môže opakovať v období najbližších mesiacov kedy uzná za vhodné - teda po športovom výkone a podobne." Ako však hovoria tí, ktorí si kryokomoru vyskúšali len jediný raz, aj po jednom vstupe pociťovali výraznú svalovú úľavu a zlepšenie nálady. To je zapríčinené i uvoľňovaním veľkého množstva endorfínov do tela.

         Michal má už niekoľko rokov vážnu artritídu a iné problémy s kĺbmi. Na silné bolesti začal brať rôzne lieky. Tie však nepomáhali a žiadne zlepšenie nepociťoval. O kryokomore sa nedozvedel od lekárov, ale od známeho. "Absolvoval som prvú niekoľkodňovú terapiu, po ktorej som pocítil výrazné zlepšenie a ústup bolestí kĺbov. Odvtedy navštevujem kryokomoru každé dva týždne." Zlepšenie, ktoré pociťuje, vraj nie je žiadne placebo, ale reálny objektívny fakt. S čím si nevedeli dať rady lekári, si kryokomora poradila za niekoľko mesiacov terapie. Pocity pri prvom vstupe do ľadového extrému Michal nemal príliš príjemné, no vraj sa dali vydržať. "Prvé pocity sú, samozrejme, pálenie a u mňa to bol aj nepríjemný pocit, že sa nemôžem nadýchnuť. Po niekoľkých opakovaniach terapie sa to však zlepšilo a dnes sa s podobnými pocitmi nestretávam."

       O pozitívnych účinkoch kryoterapie sa presvedčil aj Pavol. Je dlhoročným košickýcm maratóncom a ako to pri tomto športe býva, aj u neho sa začali prejavovať rôzne problémy s kĺbmi a celým pohybovým aparátom. "Mám za sebou vyše 160 maratónov. Prejavila sa u mňa teda taká maratónska klasika - opotrebené kĺby, špeciálne kolenné." Odkedy  sa dozvedel o kryoliečbe, odvtedy sa jej venuje intenzívne. "Mám za sebou vyše 200 vstupov. Pomáha mi to najmä pri príprave na preteky. Okrem regenerácie kĺbov pôsobí aj ako stimulant na vylučovanie testosterónu, ktorý je pre športovca pred výkonom veľmi dôležitý." Do kryokomory chodí aj po pretekoch. Z človeka tak zmizne akákoľvek svalovka a únava. "Odbehnem maratón, vyjdem z kryokomory a na druhý deň môžem bežať opäť," hovorí so smiechom.

      Podľa MUDr. Juraja Skladaného, Phd. urýchľuje pobyt v mraze regeneráciu po ťažkých fyzických výkonoch až o 50 percent.

       Z kryokomory vyjde každý vysmiaty od ucha k uchu.

MUDr. Juraj Skladaný, Phd. pracoval dlhé roky ako telovýchovný lekár. "Aj napriek mojej dlhoročnej praxi som musel podstúpiť niekoľko odborných školení týkajúcich sa kryokomôr. Okrem toho som naštudoval množstvo odbornej literatúry," spomína.

Pobyt v kryokomre je stresovou situáciou. "Ide však o ten zdravý stres. Laicky povedané sa telo pri extrémne nízkych teplotách začne brániť, čím ho trénujeme k tomu, aby sa vedelo brániť aj v iných situáciách." Do tela sa začne vylučovať množstvo dôležitých hormónov a iných látok. Ide napríklad o veľké dávky protizápalového kortizolu. "Dôležité je pri tom najmä to, že si tieto látky vyprodukuje telo samo. Ak by ich dostávalo napríklad v podobe tabletiek, fungovalo by to opačne - teda by ich vyrábalo ešte menej."

      Zaujímavým je aj vplyv na psychiku pacientov. Vylučovanie endorfínov - hormónov šťastia totiž zapríčiňuje okamžité zlepšenie nálady a napríklad aj ústup bolesti hlavy. "Z kryokomory vyjde každý vysmiaty od ucha k uchu. Aj tí, ktorí hovoria, že tam už nikdy viac nevkročia to hovoria s úsmevom. V Poľsku dokonca existujú experimenty, pri ktorých sa pokúšajú kryokomorou liečiť pacientov, trpiacich na depresie."

        Pobyt v kryokomore je účinný najmä pri ochoreniach pohybového aparátu. MUDr. Skladaný, Phd. však ľudí nechce zavádzať a preto zdôrazňuje, že ani ona nedokáže robiť zázraky. "Pomáha najmä pri bolestiach, pretože ich utlmuje, rovnako napomáha k ukľudneniu zápalových ochorení kĺbov alebo urýchľuje hojenie a regeneráciu tkanív. Nikdy však problém neodstráni. Len ho utlmí alebo urýchli jeho liečbu." Urýchlenie regenerácie využívajú najmä klienti po ťažkých autonehodách, či po operačných zákrokoch. "Je dokázané, že kryoterapia urýchľuje regeneráciu o 50 percent."

       V tlmení bolesti tiež dosahuje vynikajúce výsledky. "Mali sme ženu, ktorá mala veľké reumatické problémy. Päť rokov vraj kvôli bolestiam nemohla spať. Hneď po prvej aplikácii kryoliečby za nami prišla a ďakovala. Vraj ju museli ráno budiť," hovorí lekár s úsmevom.

       Kryoterapia rovnako výrazne pomáha ľuďom s kožnými chorobami, špeciálne akné.

Veľmi účinná je aj pri bolestiach chrbtice. "Tie pochádzajú väčšinou z problémov s chrbticovým svalstvom. Málokedy ide o pricviknutý nerv. Na problémy s chrbtovými svalmi pôsobí chlad veľmi priaznivo. Mnoho ľudí robí chybu v tom, že keď ich bolí chrbát, dávajú si horúci kúpeľ. Vystavujú sa tak veľkému riziku, lebo v týchto prípadoch môžu vzniknúť rôzne zápaly nervov." Chlad je teda vhodným liekom aj pri bolestiach chrbta.

         Pri vstupnej prehliadke sa kladie dôraz na to, aby sa ľudia bezprostredne pred vstupom do komory nepili alkohol. "Ten naruší prirodzenú termoreguláciu tela a vzniká riziko podchladenia. Do kryokomory by nemali chodiť ani srdciari, ľudia s alergiou na prílišný chlad, tehotné ženy, ženy so zníženou činnosťou štítnej žľazy, onkologickí pacienti, či ľudia s vážnymi respiračnými problémami okrem astmy." Pre tých ostatných je však kryoterapia vhodným doplnkom liečby a zdravý spôsob relaxu.